Bukurešť - Atény - Istanbul

Autor: Martin Nôta | 4.4.2018 o 19:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  382x

Pár dní pred Veľkou nocou sme nabrali smer Atény. Prečo nie tieto sviatky tráviť niekde na cestách, robiť to čo nás baví.

Pár dní pred Veľkou nocou sme nabrali smer Atény. Prečo nie tieto sviatky tráviť niekde na cestách, robiť to čo nás baví.

Keďže letenky vyšli lacnejšie s prestupom v Bukurešti, tak prečo nie... Pozrieme si aj hlavné mesto Rumunska. Ráno letíme z Budapešti. Na letisku v Bukurešti meníme peniaze na rumunské lei. Zrazu máme pocit, že máme pri sebe veľa peňazí. Z letiska premávajú do mesta dve linky, 780 jazdí na hlavnú vlakovú stanicu a druhá, 783, priamo do centra mesta. Lístok kupujeme v malej búdke pred budovou letiska, rovno aj spiatočný. Dá sa kúpiť aj v automatoch, ktoré sú umiestnené hneď vedľa. V permanentnej zápche sa vezieme a vystupujeme na Parcul Unirii. Odtiaľto je asi 500 metrov k dominante mesta Ceaucescu palace, alebo teda sídlu parlamentu.

Obrovská megalomanská stavba, do ktorej je možný aj vstup pre turistov a na výber sú 4 rôzne prehliadky. My si nevyberáme ani jednu. Videli sme, ideme ďalej. Vydávame sa do okolitých uličiek s cieľom nájsť staré mesto alebo teda historické centrum. Po chvíli sa nám to darí. Nie veľké ale napriek tomu plné najrôznejších reštaurácií, pred ktorými sú zamestnanci, ktorí lákajú okoloidúcich. Máme načítané odporúčanie jednej reštaurácie. Dáme do navigácie. Celkom ďaleko, takže ideme na metro, lístky sa dajú kúpiť priamo pri vstupe do metra. Kupujú sa jazdy. Vystupujeme neďaleko rumunského víťazného oblúku. Reštaurácia, ktorú sme hľadali sa zrejme zmenila na taliansku pizzériu. Tak sa túlame ďalej s úmyslom nájsť tradičnú rumunskú reštauráciu. Nedarí sa, tak vstupujeme do libanonskej reštaurácie. Veľmi dobre sme si pochutili. Po pár hodinách v Bukurešti sme uvážili, že Bukurešť nám už nemá čo ponúknuť a ideme späť k víťaznému oblúku, kde má zastávku linka 783 smerujúca na letisko. Celkovo máme 12 hodinový prestup a zhodujeme sa, že je to na Bukurešť pre nás viac než dosť. Odlietame smer Atény.

V Aténach pristávame okolo pol jedenástej večer. Z letiska premáva do mesta metro. Spiatočný lístok, ktorý platí 48 hodín stojí 18 eur. Ak sa plánujete zdržať dlhšie, jedna cesta vás vyjde 10 eur. V metre sme na to nestále upozorňovaní, že tento lístok je potrebné zakúpiť nad rámec iných lístkov na metro. Všetky turnikety v Aténach sú mimo prevádzky... Keby sme to vedeli nekupujeme žiadne lístky, žiadna kontrola, proste nič. Presadáme na druhú linku, ktorá nás vezie čo najbližšie k hostelu. Ubytovávame sa po polnoci a ideme rovno do postele.

Ráno sme si dopriali dlhší spánok, ale hlad nás vyháňa do ulíc. Na každom kroku je vozík na kolieskach kde predávajú pečivo, sladké aj slané. Taktiež ako v každom veľkom meste na každom kroku sú aj rôzne malé bistrá. Náš prvý cieľ bola samozrejme Akropola, ideme pešo, túlame sa uličkami, cieľ je jasný. Nie je problém prísť k oploteniu Akropoly, ale vchod sme chvíľu hľadali. Samozrejme treba sa pripraviť, že na lístok si je nutné vystáť rad.

Celková prehliadka bez sprievodcu výjde  30 eur na osobu. Znovu sú k dispozícii aj lacnejšie lístky, kde je konkrétne vypísané, čo všetko za tú cenu môžete vidieť... Odporúčam kúpiť najlacnejší lístok, znovu vás dnu nikto nebude kontrolovať kam môžete ísť. Nepoučili sme sa zo skúseností z metra a kupujeme najdrahšie lístky. Nevadí, aspoň pomáhame naštartovať grécku ekonomiku. Stúpame pomaly na kopec a ľudí tam pribúda. Hore už ideme doslova v dave ľudí, ale tam sa to trošku roztratí. Z Akropoly je vidieť na celé Atény vrátene ostatných známych pamiatok ako Phanteón či divadlo pod Akropolou.

Z Akropoly ideme na námestíčko Monastiraki, kde je aj zastávka metra a okolitých uličkách je trh.

Stánky s rôznym tovarom sú plné ľudí, a to nielen turistov. Tu sme našli veľmi dobré malé bistro, alebo ak chcete reštauráciu. Názov si bohužiaľ nepamätám ale určite  odporúčam sa tam pomotať a vyskúšať čo to z gréckej kuchyne. Náš ďalší cieľ je Panathinaiko – olympijský štadión, na ktorom sa v roku 1896 konali prvé novodobé olympijské hry.

Cesta nám trvá asi 15 minút chôdze cez aténske uličky. Vstupné na tento monumentálny historický štadión je 5 eur na osobu. Je tam malé múzeum kde si môžete pozrieť plagáty a najmä pochodne zo všetkých olympijských hier. Pred štadiónom je k dispozícii zadarmo elektronický sprievodca v rôznych jazykoch. Samozrejme slovenčinu ani češtinu nečakajte. Je to vymyslené na rôzne stanovištia, kde si postupne púšťate pasáže. Ja ako športovec som si túto návštevu užil a je pekné predstaviť si, že tam začala taká významná udalosť akou sú Olympijské hry. Je večer a my sa znovu vraciame na Monastrikari kde už je z diaľky počuť hudbu. Partia ľudí hrá na bongá a niektorí ľudia v ich okolí už tancujú. Väčšina postáva, pozerá, niektorí natáčajú na telefóny. Vedel by som túto hudbu veľmi dlho počúvať ale je čas ísť na izbu a vyspať sa. Skoré ranné vstávanie nie je pre mňa ale čaká nás odlet do Istanbulu. Ráno ideme na metro, ale treba sa pripraviť že nie každá súprava na linke smer letisko aj ide na letisko. Tá, ktorá tam premáva má na oknách piktogram lietadla. My sme nastúpili na prvé metro, ale potom sme museli na jeho konečnej zastávke vystúpiť a počkať na tú správnu súpravu.

V Istanbule sú dve veľké letiská, jedno v európskej časti – Atatürk a jedno v ázijskej časti – Sabiha Gökçen. Pristávame v ázijskej časti. Priamo z pred letiska premáva viacero autobusov do mesta. Stojí tu množstvo autobusov s nápisom Havabus, mala by to byť spoločnosť, ktorá funguje na princípe shutlle bus. Ale taktiež chodia tri linky. Linky E10 a E11 končia v Kadiköy, kde je nutné pri presune do európskej časti zobrať trajekt cez Bospor. My sme nasadli na linku E3, ktorá ide cez most až do európskej časti mesta. Pri konečnej zastávke je stanica metra „4. Levent“. Na letisku sme v automate kúpili Istanbulkart. Istanbulská doprava funguje na kreditovom spôsobe. To znamená, že si dobijete peniaze na kartu a za každú jazdu z nej sťahuje. Sumy sú rôzne a závisia od vybraného spôsobu dopravy. Pre skupinu stačí jedna karta, my sme si ju normálne pri prechode turniketom podávali. Určite sa nevypláca skúšať chodiť na čierno. Za turniketmi stojí kontrola, ktorá má ešte aj skener, ktorým je nutné prejsť. Nasadáme na metro M1 a vezieme sa na stanicu Vezneciler, ktorá je kúsok od nášho hotelu. Našli sme si 4-hviezdičkový hotel v centre Istanbulu za 25 eur na noc na osobu. Skvelá cena, samozrejme vrátane raňajok. Po lete trošku oddych na izbe a  plánujeme čo a ako ďalej. Povedali sme si, že by v tom bol čert, keď sme v Istanbule, kde sú 4 špičkové futbalové kluby a nešli by sme na tureckú ligu. Je piatok, pozeráme program, dva tímy hrajú vonku, Galatasaray hrá v nedeľu už po našom odlete ale Besiktas má zápas v sobotu o 18tej. Takže ideme smer BJK Vodafone Park. Už z diaľky vidíme rad ľudí, ktorí stoja na lístky. Tak sme sa postavili aj my. Verte mi, že keď dokážete vystáť rad na tureckú ligu, žiadny rad nebude pre vás pridlhý a každé iné čakanie vám ubehne ako voda. Totižto, keď idete prvýkrát v Turecku na futbal, je nutné mať takzvanú Passolig, je to karta, ktorú nie je problém vybaviť priamo pri kúpe lístku, len je potrebné mať pas, ktorý si oskenujú a na karte máte aj svoju fotku. Celkovo nás táto karta vyšla aj s lístkom na zhruba 50 eur. Ale stáli sme naozaj v rade, ktorý bol asi o 30 ľuďoch viac ako dve hodiny. Obchádzame štadión, už je večer a nachádzame električku alebo ak chcete nadzemné metro. Sme na konečnej zastávke Kabatas linky T1. Chceme si pozrieť mesto, nastupujeme a vezieme sa ani nevieme kam. Majú perfektne značenú dopravu, pri zastávkach majú napísané aj turistické atrakcie, ktorú sú v blízkosti tej danej zastávky. Ani sme nevedeli, že sme nastúpili na linku, ktorá vedie k dvom najznámejším mešitám Hagia Sofia a Modrá mešita.

Takže vystupujeme na zastávke Sultanahmet a ideme si pozrieť tieto obrovské stavby. Stoja na opačných koncoch jedného námestia. Znovu monumentálne stavby, ktoré sa týčia do výšky. Z vonku vyzerajú všetky mešity v celom Istanbule rovnako, len sa líšia veľkosťou. Pozreli sme čo sa dalo a aby sme sa zorientovali kde to vlastne sme, zapíname GPS a zisťujeme, že sme blízko hotela, pár zastávok tou linkou T1, ktorá v podstate stojí 50 metrov od nášho hotela. Ideme pešo nočným Istanbulom, máme to zhruba 2 km. Ulice sú aj o 22hej plné ľudí, tam reštaurácia, tam obchod s cukrovinkami a všetko možné čo vám len napadne. Zrazu sme zacítili vôňu vodnej fajky, tak ideme doslova za nosom. Vchádzame malou pasážou na nádvoríčko, kde  nás už víta jeden zo zamestnancov a gestikuláciou sa nás pýta či sme dvaja. Usádza nás ku stolíku, od ktorého ešte predchádzajúci hostia nestihli ani odísť. Nečakajte vysokú ba dokonca ani nízku úroveň angličtiny. Dali sme si tabak s jablkovou príchuťou. Jeden donesie vodnú fajku, druhý za ním príde s uhlíkmi. Po čase prichádza tretí, ktorý roznáša čaj. Čaj som dostal aj napriek tomu, že som mu gestikuloval, že nechcem. Pri odchode sa platí u vedúceho, ktorí stojí pri východe.

Druhý deň vyrážame do mesta. Na programe je sultánov palác, ďalšia veľká mešita, do ktorej sa už ideme pozrieť aj dnu. Zázraky neočakávajte. Ženy povinne zakryť hlavu šatkou a všetci sa vyzuť. Pozreli sme si a ideme do uličiek. Hľadáme Grand bazaar, obrovské trhovisko.

Ulica sa zužuje a začínajú stánky. Už sme si mysleli, že sme ho našli, ale to bol iba predkrm. Zrazu brána so strážnikom a skenerom a iba teraz začína veľký bazár. Veľa najrozličnejších stánkov, ešte viac ľudí. Všetko čo chcete, Gucci, Louis Vuitton... Zlato všade. Kožená, vraj značková peňaženka, 65 eur... ešte sme nezačali ani zjednávať už je cena 20 eur. Dámy tu by ste si toho dokázali vybrať. Odchádzame, túlame sa uličkami ďalej, zrazu sme našli Bazár korenín. Menší bazár, ale stánky s cukrovinkami, čajmi, koreninami. Vraciame sa na hotel.

Výkop sa blíži, vyrážame na štadión. Besiktas má nový štadión, nevadí, všetci fandia po stojačky. Tento zážitok je neopísateľný, keď začnú Turci fandiť v momente máme husiu kožu. Na štadióne zhruba 40 000 ľudí, ale atmosféra a hluk aký sme nezažili na zápasoch s vyšším počtom ľudí, ktoré sme mali možnosť už navštíviť, a to máme za sebou aj rímske derby. Pre nás proste krása.

Cesta na letisko naspäť presne tým istým spôsobom ako z letiska, ideálny scenár. Odlietame smer Budapešť. Ďalší výlet za nami. Najviac nás očaril Istanbul a každému ho budeme len a len odporúčať. Atény ako fajn doplnok. Bukurešť pokojne vynechajte.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Fico bojuje o všetko, vrátil sa do formy

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?