Je veľa hodín a ide sa spať.
Pohyb po Malte je asi najjednoduchší a najlepší pomocou miestnych autobusových liniek. Sieť liniek je hustá, sieť zastávok ešte hustejšia, fakt niekedy sme mali pocit, že autobus stojí každých 200-300 metrov. Sú rôzne možnosti zakúpenia lístkov. Dá sa kúpiť týždenný karta, my sme vo veľkom využívali lístky, ktoré sa kupujú priamo u šoféra autobusu, stoja 1,50 eur a sú platné 2 hodiny s možnosťou neobmedzených prestupov. Je potrebné na zastávke zakývať na autobus, pretože ak tam aj stojíte a nezakývate tak autobus prejde. Niekedy môžete aj kývať a ak si šofér povie, že je plný tak môžete kývať, nikto nezastaví. Takže každá zastávka je v podstate na znamenie.
Ráno vyrážame z mestečka Sliema, kde sme ubytovaní na sever ostrova Malta do prístavu Cirkewwa odkiaľ premáva trajekt na menší ostrov Gozo. Z tohto miesta idú aj menšie lode na tretí maltský a zároveň najmenší ostrov Comino. Cesta trajektom trvá zhruba 20 minút a cena za spiatočný lístok je veľmi prijateľná, 4,60 eur na osobu.
Gozo je pokojnejší, menej turistický ostrov na ktorom sa v minulosti nachádzalo aj Azúrové okno, ktoré sa pred pár rokmi zrútilo. My sa vydávame z prístavu potúlať sa trošku po mestečku. Na Malte narazíte na množstvo kostolov. Po čase sadáme na autobus a cieľom je kostol Ta Pinu, ktorý sa nachádza vo vnútrozemí ostrova.
Následne sa len tak bezcieľne túlame po okolí, užívame si pokoj ostrova. Pri večernom návrate vystupujeme asi 2 km od hotela s tým, že ideme trošku spoznávať okolie a kráčame po nábreží, kocháme sa silou mora. Navštevujeme reštauráciu, aby sme si dopriali večeru a k nej si objednávame aj vodnú fajku, ktorá je v ponuke, veľmi príjemný večer. Ceny sú vyššie ako na Slovensku, ale nie až tak vysoké, aby nás to zruinovalo.
Ďalšie ráno vyrážame do mesta Mdina. Mdina bola v minulosti hlavným mestom Malty. Dnes tu žije menej ako 300 obyvateľov. Jej prívlastok, Tiché mesto, začíname chápať po prejdení mestskej brány. Vstup do mesta autom je povolený len domácim.
Úzke uličky, turisti, obchody so suvenírmi. Malé mestečko, kde je naozaj pokoj a ticho. Najviac nás dostalo, keď sme zabočili do jednej z bočných uličiek a na jej konci narážame na starú dobrú škodovku 120-tku samozrejme s volantom na opačnej strane. Z Mdiny prechádzame do mesta Rabat, kde sú katakomby sv. Pavla. My sme sa rozhodli ich vynechať a mierime znovu na sever ostrova do Melieha Bay na pláž. I keď celý aprílový deň je veterný, ideme s úmyslom, že sa možno niekto z nás aj odváži okúpať. Na jednej z mála piesočných pláži je mnoho kiteboarderov, veľmi zaujímavé sa pozerať na ich umenie. Keď si spomínam ako som takmer zničil ja jeden kite, keď som sa ho akože učil ovládať...
Jeden z mojich spolucestovateľov sa predsa len odváži na kúpanie. Ja som vliezol len po kolená, ale posedieť si na teplom piesku je veľmi príjemné. Voda je podľa slov kúpajúceho vraj super a mám ľutovať, že som nešiel. Nevadí, bez toho prežijem. Tento večer nás čaká prechádzka po Slieme, jej prístave, odkiaľ vidieť krásne osvetlenú Valletu.
Tretí a náš zároveň posledný dlhší deň na Malte. Ráno pred 9-tou vyrážame do Vallety. Hlavné mesto je na naše pomery mestečko. Pred vstupnou bránou nás víta fontána Triton. Hneď za vstupnou bránou je ulica, ktorá by sa dala charakterizovať ako hlavná ulica. Prichádzame na maltské pomery ráno, mesto ešte spí a ulice sú prázdne.
Preto sa ideme túlať uličkami. Prichádzame k múzeu vojny ale ako do väčšiny múzeí nevstupujeme a pokračujeme ďalej. Pred návštevou Vallety sme čítali o záhradách, ktoré sa nachádzajú neďaleko prístavu, Barrakka Gardens. Sú dve, horné a dolné záhrady. Po príchode hodnotíme, že to sú také malé záhradky. Naozaj rozlohou maličké ale napriek tomu pekné a upravené. Stále lemujeme pobrežie a v horných záhradách býva na poludnie ukážka streľby z dela. Samozrejme je málo hodín a my tam ani náhodou nemienime tak dlho čakať. Vraciame sa znovu na hlavnú ulicu, ktorá sa zapĺňa. Kupujeme povinné magnetky, aby nám malo na chladničke čo pripomínať návštevu Malty. Prichádzame na námestie sv. Goerga, kde sa nachádza prezidentský palác, ale nebyť stráže pred ním, tak si ho ani nevšimnete. Valleta ma úzke uličky a takmer každá je v kopci, takže pri prechádzke sa jemne aj unavíte. Tesne popoludní opúšťame Valletu a mesto je už poriadne zaplnené. Vyrážame smer letisko a domov na Slovensko.
Malta je fajn na predĺžený víkend, ale ja osobne si tam neviem predstaviť dlhšiu dovolenku. Naozaj minimum pieskových pláži. Väčšina pobrežia sú skaly. Na viacerých miestach sme videli na týchto skalách zábradlie do vody. Pokiaľ je v lete more pokojné, viem si tam predstaviť kúpanie, ale ak sú vlny ako počas nášho pobytu, je to tam nebezpečné. Predsa len vlny sú silné a byť oplieskaný o skaly nie je určite nič príjemné. Ale určite sa na pár dní oplatí túto krajinu navštíviť.
