reklama

Keňa - dobrodužstvo menom safari

Po dlhšej dobe som sa s priateľmi znova vybral do sveta. Tentokrát sme si vybrali Keňu a zároveň spojili chvíle oddychu pri vode so zážitkom vidieť divoké zvieratá vo voľnej prírode.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Po dlhšej dobe som sa s priateľmi znova vybral do sveta. Tentokrát sme si vybrali Keňu a zároveň spojili chvíle oddychu pri vode so zážitkom vidieť divoké zvieratá vo voľnej prírode.

Odlet z Viedne cez Istanbul do Mombasy. Druhého najväčšieho mesta Kene. Po prílete sme si zobrali taxík na hotel. Prvé, čo nás po príchode zaujalo sú cesty v meste v dezolátnom stave. Naše očakávania okolo dopravy neboli vôbec na vysokej úrovni ale minimálne cesty vo veľkomeste sme očakávali v dobrom stave. Prudko sme sa mýlili. Naše poľné cesty sú v niektorých prípadoch lepšie ako cesty v Mombase. Po ubytovaní v rezorte a odpočinku po ceste sme si išli vychutnať pohľad na Indický oceán. Kenské zákony nepovoľujú súkromné pláže, čiže pred hotelom na pláži nás v momente začali lákať plážoví chlapci, ako sme si ich pracovne nazvali, na všetko možné, od kúpy suvenírov až po možnosť návštevy safari. Samozrejme vyzerajú dôverčivo a správajú sa ako najlepší kamaráti. My sme sa radšej nenechali obmäkčiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na druhý deň sme si išli pozrieť mesto. Znovu katastrofálne cesty, vidieť obrovský rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Ľudí by som rozdelil do troch vrstiev. Bohatí, ľudia, ktorí pracujú pre bohatých alebo v turizme a potom ľudia, ktorí nemajú doslova nič. Všetkých týchto ľudí spája jedno a to nedisciplinovanosť. Na všetko majú čas, keď treba niečo riešiť tak to má čas. Samotné mesto nemá veľmi čo ponúknuť, bez čoho by človek nedokázal prežiť. Prechádzame mestom ku sloním klom, ktoré sú tam postavané od čias kedy Alžbeta zasadla na britský trón. Pokračujeme starým mestom, ktoré je doslova staré. Uličky úzke, ktoré nikdy neboli ničím vydláždené a sú tak ako ich ľudia vychodili, káričky vyjazdili a voda vymyla. Staré mesto je plné Moslimov aj napriek tomu, že Keňa je prevažne kresťanská krajina. Dostávame sa k pevnosti Jesus. Postavená Portugalcami v 15. storočí a neskôr ovládaná Ománom. V meste je nemožné orientovať sa bez sprievodcu. Žiadne značenie, hromadná doprava zabezpečená prevažne tuk-tukmi. Doprava je kapitola sama o sebe. Nám sa za celý ten čas nepodarilo prísť na to, čím sa šoféri na križovatkách riadia. Jedná veľká divočina, kde sa znovu prejavuje ich nedisciplinovanosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po 3 dňoch pobytu a oddychu sa dostávame k hlavnému cieľu nášho výletu v Keni, a to safari. Všetko sme riešili až priamo v Keni. Na hotel sme si zavolali zástupcu agentúry, ktorá robí výlety do národných parkov. Dohodli sme sa na 3-dňovom safari a návšteve dvoch národných parkov. Vyrážame skoro ráno. Pred hotelom nás vyzdvihuje dodávka s otváracou strechou. Po zhruba 2 hodinách jazdy prichádzame do parku Tsavo East. Už pred bránou sa zhromažďujú aj iné autá, ktoré vstupujú do parku. Pár desiatok metrov za bránou hneď narážame na prvé zvieratá. Postupne pribúdajú ďalšie a ďalšie. Množstvo slonov, zebier, antilop.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Zebry v Tsavo East
Zebry v Tsavo East 
Byvol
Byvol 

Po obede v hoteli uprostred národného parku, vyrážame znovu. Stretáme žirafy, byvoly. Medzičasom nám začalo pršať. Šofér zrazu hovorí, že dostal informáciu cez vysielačky, že niektorí ďalší návštevníci zbadali levy. Stupí na plyn a ponáhľame sa to miesto, kde sa už zhromažďujú aj ďalšie a ďalšie autá. Levice vidíme v diaľke a za dažďa. Návrat do hotela a po celkom náročnom dni oddych. Druhý deň ráno znovu safari a opúšťame náš prvý národný park. Zvieratá nepovažujú ľudí za hrozbu. V princípe si nás vôbec nevšímali. Jediný záujem prejavil jeden zo slonov, ktorého stádo prechádzalo cez cestu a my sme sa k nim pomaly približovali. Vtedy sa nám postavil do cesty a otočil sa k nám, bez známky nejakého útoku, len už nám dal najavo, že sme blízko a už sa mu to prestáva páčiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po ceste, ktorú domáci označujú ako diaľnicu - spojnica Mombasy a Nairobi, je to obyčajná dvojprúdová cesta ako každá iná na Slovensku - odbočujeme na asi najlepšiu cestu v Keni. Vraj hlavný ťah na Tanzániu. Prechádzame popri súkromnom parku. Tu sme sa len utvrdili v tom, že rozdiely sú tam naozaj obrovské, prechádzame cez malé mestečká kde stoja, ani nie chatrče, sú to niekedy len nejaké príbytky a na druhej strane si majiteľ siete hotelov vytvorí súkromný park. Šofér zrazu odbočuje a my prechádzame na cestu, síce širokú ale v dezolátnom stave, nikdy na nej nebol natiahnutý žiadny asfalt. Kamene, pôda, blato, jamy, bahno, všetko čo si len dokážete predstaviť. Nerovné, vymyté, miestami šofér doslova hľadá kadiaľ prejsť. Po viac ako 4 hodinách prichádzame k národnému parku Amboseli.

Amboseli je národný park, ktorý sa rozprestiera pod Kilimanjarom. Už z diaľky bolo vidieť ako sa tento monument dvíha z okolitej krajiny.

Obrázok blogu

Dopredu sme boli upozornení, že vrchol nemusíme kvôli počasiu ani vidieť. My sme mali šťastie a hneď sme zbadali vrchol a bielu snehovú pokrývku. Pre mňa bol toto hlavný cieľ, vidieť Kilimanjaro. Ubytovali sme sa v chatke a výhľad z terasy ma neprestával udivovať.

Obrázok blogu

Poobede vyrážame na cesty, ale pred vstupom do Amboseli ideme navštíviť Masajskú dedinu. Šofér zastavuje a okamžite máme pri aute troch chlapov. Jeden z nich nám oznamuje, že bude náš sprievodca a rovno pýta vstupný poplatok vo výške 50 dolárov. Ukazujú nám postupne chatrč, ktorá sa skladá len z dvoch izieb. Jedna je pre muža, a druhá pre ženu s deťmi, v ktorej sa ešte nachádza ohnisko na prípravu jedál. Chatrče sú malé a nízke. Stavajú ich ženy pre mužov. Steny sú z hliny, strecha z konárov a suchej slamy. V dedine, ktorú navštevujeme žije viac ako 160 ľudí. Náčelník má 7 žien. Pôvodne som očakával, že to budú jednoduchí ľudia, ale veľmi dobre vedia, že turisti majú peniaze a tak sa aj správajú. Predvádzajú nám zakladanie ohňa pomocou drevenej paličky, na podpálenie im slúžia vysušené oslie exkrementy. Ich typický tanec, ktorý je známy aj z rôznych dokumentov, začínajú v malom počte. Zrazu sa z okolia pridávajú ďalší a ďalší. Po tomto nám sprievodca oznamuje, že by nám chceli ukázať výrobky ich žien a keď sa nám bude niečo páčiť samozrejme je to určené pre nás. Predtým ako sa dostaneme na ich „trhovisko“ si nás veľmi prezieravo podelia a každého z nás sprevádza jeden muž. Ťažko povedať, či to reálne Masajky aj vyrobili, pretože podobných suvenírov sme už v Keni videli kopu. Niečo som si povyberal a môj sprievodca hovorí, že si o to zahráme hru. Znovu sa prejavila ich inteligencia a kreativita. Berie drevenú palicu, do prašnej pôdy kreslí veľké T a začíname dražiť. To je ich hra. Pri vstupe dostal každý muž palicu, o ktorých hovoria, že skrýva silu hory. V princípe nám o každom suveníre povedali, že to má niečo spoločné s horou – Kilimanjarom. Po dohode maličkostí, ktoré sme si vybrali od žien sa ma pýta, či sa mi páči palica. Vyzerá pekne, to sa musí nechať. Tak že aj o to si ideme ešte zahrať hru. Naivne si myslím, že výborne, lebo som dostal otázku ohľadom sily a váhy. Znovu na inom mieste kreslí veľké T a začíname odznovu. Rovno mu hovorím, že ma oklamal, pretože by som už pri prvej hre zvolil inú taktiku a rovno mu píšem do prachu nulu. Zasmial sa a pýta sa či je to moje posledné slovo. Skúšali sme sa ešte trošku naťahovať bez dohody. Prichádza k autu, kde ma už čakajú priatelia a samozrejme jeden z nich aj s palicou.

Obrázok blogu

Vchádzame cez bránu do Amboseli a znovu všade mnoho zvierat. Vidíme aj niečo nové, čo sme deň predtým nevideli. Pštros, šakal, pakone, hrochy. Šofér znovu pridáva po čase, prichádzame znovu ku skupinke áut a zrazu sa nám tri metre od auta prechádza gepard. Šofér nám hovorí, že geparda je ťažké uvidieť, pretože ich je málo a sú častokrát samotárske. Prechádza postupne popri autách bez nejakého záujmu o nás. V podstate hľadá priestor aby mohol prebehnúť na druhú stranu cesty. Po čase sa mu to podarí a odchádza preč od divákov.

Obrázok blogu

O necelý kilometer ďalej znovu v diaľke vidíme levicu, ktorá mala v úmysle loviť divé prasa. Ako to dopadlo už nevieme, pretože keď vyštartovala tak sa nám stratila za kríkmi.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tretí deň ráno znovu na dve hodiny safari a potom dlhá až nekonečná 8-hodinová cesta späť do Mombasy. Verte mi, že po tej dobe na tých cestách je bazén a pivo v hoteli doslova na nezaplatenie. Posledný deň, dovolenka na konci, zabezpečenie taxíku na letisko a cesta domov. Vládne spokojnosť, nové zážitky, nová kultúra. Bude na čo spomínať a o čom rozprávať.

Martin Nôta

Martin Nôta

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ahojte, som fanúšik futbalu, obzvlášť FC Barcelona. Rád by som prezentoval svoje názory a postrehy na dianie vo svete futbalu. Každý má právo na svoj názor a ja mám záujem ho trošku verejne prezentovať. Rád by som sa tu raz za čas podelil s Vami o moje názory a postrehy. Najviac sa budem zameriavať na šport, obzvlášť futbal a cestovanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu